Detektívnu sériu kníh Chrisa Cartera s detektívom Robertom Hunterom čítam pekne po poradí. Toto sú moje dojmy zo siedmej knihy.
Ak ste sa s Carterom už stretli, viete, že dokáže posúvať hranice vražednej zvrhlosti a vynaliezavosti do stále extrémnejších úrovní. V knihe Ja som smrť to nie je inak. Keď sa v parku neďaleko letiska nájde mŕtvola ženy, po pitve je jasné, že zomrela dosť nezvyčajnou a bolestivou smrťou. A v jej ústach je správa. Lov sa začína.
Popri pátraní sledujeme aj páchateľa a s ním aj ďalšiu dejovú líniu, ktorá sa týka malého chlapca. Tá je mimoriadne náročná na čítanie, pretože jeho zážitky sú niečo, čo si nechcete ani predstaviť.
V knihe nechýbajú obvyklé carterovské prívlastky ako „veľa čítam“ alebo cliffhangery na konci kapitol. Skúsený čitateľ preskočí aj popisy dejín hlavných postáv, pretože ich dobre pozná z predchádzajúcich kníh.
Musím povedať, že po dlhšom čase som zažil naozaj skvelý WTF moment u Cartera, kde sa jedna z dejových línií, ktorú ste celý čas sledovali, zmenila do úplne inej perspektívy. Naozaj dobré!
Leave a Comment